PRIPRAVUJEME
.png)
Stretnutia
Nikola Šušovicová
13. 7. − 15. 9. 2024
Kurátor: Andrej Jaroš
O VÝSTAVE
Výstava STRETNUTIA prezentuje kurátorskú selekciu diel z jej aktuálnej autorskej tvorby, do ktorej sa pustila po návrate do rodnej Banskej Štiavnice v lete 2023.
Prostredníctvom nej skúma vzájomné vzťahy a interakcie priestoru (maliarsky aj reálny) a ľudí v ňom situovaných. Vyjadruje a hľadá esencie súcna a ich bytia v bežnom, každodennom živote.
Zobrazuje emočnú pamäť navrstvenú prežitými spomienkami a časom, ktorá hibernuje v akoby zamrznutých výjavoch. Niektoré obrazy Nikoly Šušovicovej odkazujú na intímne domáce prostredia a rozličné predmety spájajúce sa s jej rodinou a minulosťou, iné naopak zobrazujú vyprázdnené a uniformné prostredia strohých interiérov.
SLOVO AUTORKY
STRETNUTIA je sólo výstavou začínajúcej autorky Nikoly Šušovicovej (*1994), ktorá je absolventkou magisterského štúdia v Ateliéri maľby III. pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca na VŠVU v Bratislave.
Vo svojej tvorbe sa intenzívne a cielene zameriava na médium maľby a jej presahy. Tematicky sa zaoberá možnosťami vnímania reality prostredníctvom „plochopriestorov“ (pomyselné vyskladaných plôch v priestore a znovu nanesenie do plochy maliarského plátna) na obmedzené možnosti nášho videnia a skreslenosť percepcie.
Hoci prvoplánovo ostáva v ploche maľby a textúrach štruktúr, intenzívne vníma aj priestorové kvality a dôraz kladie aj na sebavyjadrenie prostredníctvom zobrazených figúr. Jej diela vďaka tomu balansujú medzi viacerými rovinami, medzi plochou a priestorom, medzi niečím konkrétnym, predmetným a objektívnym a čímsi subjektívnym, psychologickým a expresívnym.
Poukazuje na plochosť a citovú vyprázdnenosť našich vzťahov v reálnom živote v postpandemickom období. „Taniere a poháre sú prázdne, napriek tomu satisfakcia z naplnených potrieb neprichádza.“
KURÁTORSKÝ TEXT
Autorka vo všeobecnosti vo svojich maľbách výrazne abstrahuje, sprítomňuje a vyníma len určité znaky týchto prostredí, pričom vďaka jednotlivým zobrazeným figúram oživuje a sprítomňuje abstrahovaný priestor na základe reálnych, prežitých udalostí. Sebe vlastným spôsobom tak zachytáva scénky života, ktorý prináša radosť i smútok. Postavy obyvateľov/užívateľov ponecháva v anonymite, no kde-tu projektuje samu seba do niektorej z nich.
Šušovicová necháva figúry mimikryckým spôsobom zanikať v okolitom priestore, no na druhej strane dáva vyniknúť ich obrysom akoby v mesačnom fluidnom fosforeskujúcom svetle, čím ich akcentuje a zároveň na ne upriamuje pozornosť. Takýmito (ne)zobrazeniami skúma bytostný vzťah človeka a okolitého priestoru, vrátane zobrazenia predmetov (set Zlatej Zuzany), prehodnocuje ich funkciu/účel a taktiež priestor ako taký, ktorý je základnou podmienkou existencie všetkého „bytia“ vo forme akéhokoľvek predmetu, telesa i tela. Šušovicovú zaujímajú predmety, ku ktorým sa viažu jej spomienky ako formy, ktoré podliehajú fyzickému opotrebovaniu a konečnému znefunkčneniu až zániku. V jej prípade však dostávajú symbolický význam ozvláštnený akýmsi surreálnym, až poetickým nábojom.
Autorka ich ďalej pretavuje prostredníctvom perspektívy a vytvára geometrickú tieňohru (nielen) čiernych dier utopických doktrín, dezinformácií a dezilúzií. Jednotlivé predmety redukuje natoľko, že z nich ostáva len istý atribút, napríklad v podobe zlatého prstenca, ktorý sa často nachádza na pohároch a evokuje čosi luxusné a zároveň glorifikujúce.
Takto zminimalizované priestory a predmety zachytené s figúrami v jej maľbách nadobúdajú až akýsi transcendentálny charakter. Všetky obrazy zaradené do výstavy vytvárajú s efemérnymi prostrediami kontrast, zobrazujú strohé geometrické priestory sprítomňujúce čosi monumentálne, patetické a ťaživé, odrážajúce tak atmosféru dnešných dní.
