Gestá

Gestá sú skupinovou výstavou etablovaného ukrajinského autora Vlada Yurashka (*1970, UA), ktorý od roku 2015 s manželkou Viktoriyou Shumskaya a s dcérou Valeriou žije a tvorí na Slovensku. Vlad Yurashko študoval maľbu v ateliéri Prof. Volodymyra Shevchenka, na Štátnej akadémii dizajnu a umenia v Charkov na Ukrajine, ktorú absolvoval v roku 2002.

 

Vlad sa vo svojej tvorbe sa zameriava na médium maľby a svojou prevažne figurálnou tvorbou zachytáva spomienky z minulosti, ktoré transformuje jedinečným dokumentárnym spôsobom do tématických okruhov, ako napríklad filmová séria alebo vojenské denníky.

 

Tematicky sa zaoberá figurálnymi výjavmi osadenými v krajine, alebo do mestského prostredia, ktoré pretavuje do vizuálne expresívnej podoby, často krát až vo fauvistickom prevedení, niektoré však vytvára aj v konceptuálnom poňatí. Medzi také patrí aj vystavený objekt-kniha "Azylant book 2", maľba na kartóne, kde sú expresívne/emotívne zobrazené viaceré kľúčové momenty z  novodobej Ukrajinskej i svetovej histórie.

 

Vlad o svojej umeleckej tvorbe hovorí: Séria diel „Anonymi. Právo na pamäť“ bola namaľovaná v roku 2022, po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. Po 24. februári 2022 moja mama a sestra odišli z Ukrajiny len s najnutnejšími vecami. Je zrejmé, že obrazy nemal nikto ani možnosť vziať so sebou, a tak zostali visieť na stenách uzavretého bytu. Práve v tom čase začali prichádzať správy o ničení miest, obydlí a o zabíjaní ľudí. P

 

očas prvých niekoľkých týždňov krajinu opustilo približne 7 miliónov utečencov. Stalo sa zrejmým, že ničenie miest a obydlí bežných Ukrajincov znamená predovšetkým stratu pamäti o ich existencii.“ Séria „Anonymi. Právo na pamäť“ je obrazom, ktorý neodkazuje na konkrétnu udalosť.

 

Ak prvá séria fixovala moment historickej slepoty a druhá sa pokúšala preniesť súkromnú pamäť do kolektívneho priestoru, tretia vzniká v podmienkach fyzickej nedostupnosti originálu. Funguje ako maliarske gesto substitúcie — nie pamäti, ale práva na jej uchovanie v situácii vojny a deštrukcie. Tretia séria vzniká bez prístupu k originálu. Je to opak opakovania uskutočnený v momente hrozby zániku samotného archívu. Zmena farebnej škály — od neutrálnej k napätej — fixuje tento stav nestability a úzkosti.

 

Farba sa stáva markerom nedostupnosti. Tieto diela nehovoria o budúcnosti ako o prísľube. Fixujú moment, keď sa budúcnosť, predstavovaná po roku 1991, po tridsiatich rokoch rúca. Séria zostáva otvorená ako otázka: komu patrí pamäť a čo sa s ňou stane, keď zmizne miesto jej uchovávania?.“ Autor sa svojou tvorbou snaží recipientovi ponúknuť svoj vizuálny pohľad na náš svet, ktorý všetci žijeme a expresívne pocitovo predostrieť svoj vnútorný svet, ktorý je však pravdivý, lebo ho prežívame ako realitu, bez falošných póz a vyumelkovaných postojov.      

              

Výstava Gestá prezentuje kurátorskú selekciu z aktuálnej maliarskej tvorby Vlada zo svojho nového domova na Slovensku, v ktorej zobrazuje najmä svoje pocity a pamäte, pričom sa neustále vracia vo svojich intímnych spomienkach na svoje detstvo a mladosť, v ktorých používa blízke námety zo svojej pôvodnej domoviny – Ukrajiny.

 

Vystavené diela sú koncipované do formálnych i obsahovo príbuzných okruhov, ktoré plynule prechádzajú jednotlivými obytnými priestormi Flatgallery. Vizuálne diela nainštalované na stenách bytovej galérie sú doplnené o priestorové inštalácie v podobe betónových odliatkov, ako aj fragmentov zničených civilných budov priamo z Kyjeva od slovenského autora Petra Barana. Autor reflektuje vojnu na Ukrajine aj práve prostredníctvom úlomkov z civilných budov, prevažne bytov, zničených ruskými raketami, ktoré aj sám fyzicky zozbieral, počas svojho pobytu v Kyjeve.

 

Zároveň vytvára nové odliatky z betónu inšpirované socialistickou budovateľskou epochou v podobe odliatkov typizovaných panelákov, alebo ikonického modernistického objektu – Hotela Kyjev v Bratislave. Názov dlhodobo nefunkčného hotela poukazuje na predošlé medzinárodné priateľstvo týchto dvoch miest v rámci budovania socializmu počas obdobia normalizácie v 70. rokoch 20. storočia. Hotel Kyjev v Bratislave a Hotel Bratislava v Kyjeve, vznikli ako gesto priateľstva a aj ako jeden z výsledkov oficiálne zmluvného prepojenie dvoch partnerských miest - Bratislavy a Kyjeva.

 

A práve na túto minulú spoluprácu poukazuje aj tento výstavný tandem, ktorý spája po obsahovej stránke práve vojnou deštruujúcu Ukrajinu s politicky deštruovanou Slovenskou republikou a jej demokratických a európskych hodnôt vyspelého a civilizovaného sveta práve aktuálnou vládou. V prípade Vlada je Ukrajina stále jeho domovina, ku ktorej sa neustále vracia v radostných, nostalgických spomienkach na svoju dávnejšiu minulosť, no zároveň prelínajúcu sa aj v bolestných pamätiach na vyše dekádu vlečúci sa vojenský konflikt od anexie ukrajinského Krymu ruskou armádou.

 

Peter Baran zas vo svojej tvorbe reflektuje túto agresívnu vojenskú deštrukciu domovov nevinného obyvateľstva Ukrajiny, a zároveň poukazuje na ideologicky podobné brutalistické obdobie oboch krajín počas obdobia budovania socializmu.

 

Peter svoje diela vytvorené z roku 2025 v rámci série sôch Fragmenty Ukrajiny približuje: „Táto séria je inšpirovaná štyrmi konkrétnymi stavbami, ktoré boli zničené alebo ťažko poškodené ruskou armádou: Palác kultúry Zaliznychnyk, panelák v Borodyanke, Pedagogická fakulta Univerzity H.S. Skovroda v Charkove a obytný dom v Černihive.

 

Zámerne som vybral aj budovy vzdelávania a kultúry, pretože ich zničenie symbolizuje útok na i na kultúrne základy spoločnosti. Sochy sú spracované ako betónové tvárnice, tehly - ako základný stavebný materiál, ktorý poukazuje na deštrukciu týchto stavieb až na ich najzákladnejšiu formu. Súčasne však nesú symboliku obnovy a znovuvybudovania, v každej z nich sú zaliaté kúsky zničených budov z Ukrajiny.“

​

Napriek tomu, že každý z vystavených autorov má svoj vyhranený a charakterovo vykryštalizovaný „rukopis“, táto výstava vytvára komunikujúci a vzájomne prepojený celok, ktorý dáva nahliadnuť do osobných pocitov ľudí, ktorých sa prebiehajúca vojna na Ukrajine dotýka osobne ako jej občana, tak aj ako občana susednej krajiny.