Ty sa ukľudni
Miloš Kopták
17. 7. − 5. 9. 2026
Kurátor: Andrej Jaroš
O VÝSTAVE
Názov projektu funguje ako osobná mantra aj ako spoločensko-kritické zrkadlo, ktoré môžeme čítať v dvoch rovinách. Na jednej strane ide o vnútorný monológ samotného umelca, ktorý uprostred tvorivého a spoločenského tlaku nachádza sebadisciplínu a pokoj v redukovanom tvare. Na strane druhej je to priama výzva divákovi. Koptákove najnovšie plátna nevyžadujú rýchlu spotrebu vizuálneho zážitku, ale dlhé, kontemplatívne stíšenie sa. Žijeme v dobe online permanentnej hyperaktivity, informačného šumu a geopolitických udalostí, či sociálnych úzkostí. Kopták na tento stav nereaguje pasívnym únikom, ale paradoxne vizuálnym výkrikom, ktorý hľadá bod upokojenia cez samotný akt deštrukcie a opätovnej rekonštrukcie formy. Jeho najnovšie maľby sú variabilnou sériou hľadania pokoja a stíšenia, kde sa stiera hranica medzi vnútorným nepokojom tvorcu a snahou o nastolenie nového vizuálneho poriadku.Komorný priestor bratislavskej Flatgallery sa tak stáva miestom akéhosi dočasného spomalenia a stíšenia.
V kontexte Koptákovej doterajšej tvorby môžeme sledovať kontinuálny záujem o apropriáciu – privlastňovanie si a následné pretváranie hotových predlôh, vizuálnych stereotypov či historických umeleckých smerov (ako tomu bolo napríklad pri jeho predošlých cykloch reagujúcich na neosuprematizmus). V najnovšej sérii malieb, vystavených vo Flatgallery však autor ešte viac uvoľňuje a minimalizuje svoj rukopis. Vstupuje do dialógu s vlastným superegom. Figúra, sexualita akokoľvek prítomná, sa pod nánosom expresívnych gest rozpadá a transformuje do abstraktných topografií ľudskej mysle a geometrických tvarov.
Kopták tu redukuje formy a tvary na minimum, no paradoxne tým dosahuje maximálne vnútorné pnutie. Kruh na jeho plátnach nie je len pasívnym geometrickým tvarom. Stáva sa terčom, horizontom, mandala, psychologickým zrkadlom, sexuálnym nábojom, erotickým piktogramom či personifikáciou hľadania mentálneho pokoja v nepokojnej dobe. Práca s cielene obmedzenou monochromatickou farebnosťou, postavená na jemných odtieňoch sivej, tlmenej okrovej, bielej a hlbokej, dominantnej čiernej, s akcentami červenej a modrej poukazuje na Bauhausovské princípy modernity. Monochrómnosť a presnosť línií však autor zámerne narúša drobnými detailmi – jemnými zásekmi, horizontálnymi linkami presekávajúcimi čistú plochu kruhu, alebo náhlou materiálovou či farebnou zmenou.
Každé z plátien funguje ako samostatná vizuálna entita. Séria viacerých vystavených obrazov vedľa seba vytvára chcený rytmus, takmer kinematografický záznam premeny formy a svetla. Čistý biely kruh sa v ďalšom plátne mení na čiernobielu bipolárnu sféru, inde je zas pretatý vertikálou, čím autor otvára témy krehkého balansu a vzrušujúceho napätie, duality mužského a ženského princípu, ako aj nekonečnosti ňuansov medzi týmito protipólmi.
Kopták tu redukuje formy a tvary na minimum, no paradoxne tým dosahuje maximálne vnútorné pnutie. Kruh na jeho plátnach nie je len pasívnym geometrickým tvarom. Stáva sa terčom, horizontom, mandala, psychologickým zrkadlom, sexuálnym nábojom, erotickým piktogramom či personifikáciou hľadania mentálneho pokoja v nepokojnej dobe. Práca s cielene obmedzenou monochromatickou farebnosťou, postavená na jemných odtieňoch sivej, tlmenej okrovej, bielej a hlbokej, dominantnej čiernej, s akcentami červenej a modrej poukazuje na Bauhausovské princípy modernity. Monochrómnosť a presnosť línií však autor zámerne narúša drobnými detailmi – jemnými zásekmi, horizontálnymi linkami presekávajúcimi čistú plochu kruhu, alebo náhlou materiálovou či farebnou zmenou. Každé z plátien funguje ako samostatná vizuálna entita. Séria viacerých vystavených obrazov vedľa seba vytvára chcený rytmus, takmer kinematografický záznam premeny formy a svetla. Čistý biely kruh sa v ďalšom plátne mení na čiernobielu bipolárnu sféru, inde je zas pretatý vertikálou, čím autor otvára témy krehkého balansu a vzrušujúceho napätie, duality mužského a ženského princípu, ako aj nekonečnosti ňuansov medzi týmito protipólmi.
Špecifický bytový charakter galérie dodáva Koptákovým dielam ďalší interpretačný rozmer. Intímne, domáce prostredie galérie kontrastuje s dravosťou a surovosťou vystavených plátien a objektov. Divák nestojí pred dielami s odstupom sterilného verejného priestoru bielej kocky („white cube“), ale stáva sa priamym svedkom autorovho mentálneho zápasu v skutočnom, živom interiéri. Obrazy tu nefungujú len ako estetické objekty, ale ako živé entity, s ktorými musíme zdieľať spoločný priestor a konfrontovať vlastný vnútorný nepokoj.
Miloš Kopták touto výstavou ukazuje, že nachádzanie upokojenia v tvorbe neznamená stagnáciu autora. Poukazuje na odvahu očistiť formu od balastu, vzdať sa figuratívnej narácie a dôverovať sile samotného maliarskeho gesta a geometrie. Výstava vo Flatgallery tak ponúka jedinečnú príležitosť zažiť Koptákovu tvorbu v jej najčistejšej, meditatívnej a intelektuálne vyzretej podobe s hlbokým odkazom.
