Polia možností

Na výstave autorka predstavuje cyklus obrazov vytvorených v posledných rokoch, ktoré vznikli ako výsledok umeleckej praxe i teoretického výskumu v oblasti abstraktnej maľby. Autorka sa dlhodobo zaoberá konceptom mriežky, hľadaniu nových možností abstrakcie a skúmaním hraníc matematického poriadku. 

 

Jednotlivé diela sa vyznačujú jemnými posunmi vo farebnej tonalite v rámci definovaných polí a opakovania. Matematický poriadok – výpočet pretínajúcich sa línií vytvárajúcich mriežku, v dielach stretáva spontaneitu a energiu maliarskeho gesta. Cyklus ukazuje, ako je možné prostredníctvom opakujúcich sa a zdanlivo obmedzených prostriedkov neustále rozvíjať a rozširovať tvorivé pole.

​

Autorka sa vo svojej tvorbe zaoberá vzťahom medzi priestorom a časom, čerpajúc z teórií novej hudby a jej kompozičných metód. Zvláštnou inšpiráciou je pre ňu spektrálna hudba zameraná na opakovanie a kontemplatívny charakter. Cieľom je vizualizovať určité fenomény charakteristické pre túto hudbu, čo predstavuje pokus o preklad, ktorý však nie je priamy; hranica medzi obrazom a zvukom zostáva fluidná, nejednoznačná a otvorená interpretácii.

 

Východiskovým bodom je vždy prázdny papier, alebo plátno, ktorý sa mení na priestor organizovaný pomocou mriežky. Autorka ďalej analyzuje ako vizualita – chápaná ako štruktúrovanie a usporiadanie priestoru – môže korešpondovať s hudobným vnímaním času. Zaujíma ju najmä napätie medzi definovaným a intuitívnym, mechanickým a emocionálnym, vypočítaným a nepredvídateľným.

 

Opakovaný motív mriežok a geometrických foriem je kontrastom k maliarskemu gestu, ktoré prináša prvky náhody, expresie a materiálnosti farby.

Mriežka pre autorku nie je len organizačným nástrojom – evokuje stránku zápisníka ako štruktúru čakajúcu na znaky, slová a významy, a zároveň odkazuje na modernistické ambície výtvarného umenia.

 

Mriežka je „sploštená, geometrická, usporiadaná, antinaturalistická, antimimetická, antirealistická“ (Rosalind Krauss). Jej pravidelnosť a organizačná štruktúra umožňujú nekonečné opakovanie a rozširovanie naprieč povrchom.

 

V tomto kontexte rezonuje autorkino dielo s prácou Agnes Martin, ktorej mriežkové obrazy možno považovať za meditatívne skúsenosti opakovania. Podobne v prácach umelkyne Katarzyny Jarząb mriežka nie je cieľom, ale východiskom pre budovanie napätia medzi poriadkom a gestom, kontrolou a slobodou, tichom a zvukom.